Do roku 1860 poľovné pozemky patrili pod panstvo Bzovík. Potom prišlo ku komasácii a pôdu rozdelili ľudom. Na pozemkoch poľovali väčšinou majitelia pozemkov, ale aj lesnícky personál a zámožnejší ľudia. Do druhej svetovej vojny o poľovníctve v Senohrade nie sú nijaké záznamy.
Z rozprávania vieme, že Poľovnícke Združenie v Senohrade vzniklo po druhej svetovej vojne v roku 1948. Poľovalo sa na súkromných pozemkoch, aj keď prvú výmeru poľovného revíru nevieme.
Zakladajúci členovia boli Ján Gažo, Pavol Petrinec, Štefan SIúka a Jozef KudIáč. Poľovalo sa väčšinou na zajace, bažanty a srnčiu. Keď sa v apríli 1958 založilo Poľnohospodárske družstvo podpísali sa nájomne zmluvy pre výkon poľovného práva. Novovzniknuté Poľovnícke Združenie už malo svoje stanovy.
Predsedom sa stal Pavol Petrinec a poľovným hospodárom Zoltán Bátovský. Poľovný revír siahal až po obec Bzovík. Patrili sem aj obce Jalšovík, Trpín, Horné Mladonice, Dolné Mladonice, Litava až po obec Cerovo. Lovenou zverou bola diviačia a srnčia, najviac však zajace a bažanty. Z ulovenej zveri sa odovzdával 50%-tný kontingent štátu.
V roku 1970 sa revír Poľovníckeho Združenia Senohrad rozdelil. Odlúčili sa členovia z Lackova a Litavy, ktorí si založili vlastné Poľovnícke Združenie.
U nás vzniklo nové 18-násť členné Poľovnícke Združenie s výmerou 2 950 ha. V ďalších rokoch postupne pribúdali noví členovia. V rokoch 1982 — 1985 boli Poľovníckemu Združeniu postupne odobraté lukratívne časti revíru. V roku 1992 sa novelizoval zákon o poľovníctve, no naše Poľovnícke Združenie obnovilo zmluvy na 10 rokov ešte podľa starého zákona. Tieto zmluvy prestali platiť koncom roka 2001. Členovia sa dožadovali uznať nový poľovnícky revír s tým, že sa vrátia aj pozemky, ktoré boli v rokoch 1982 — 1985 odobraté. 2. júna 2002 bol uznaný poľovný revír s výmerou 3 175 ha, s hlavnou zverou srnčia a vedľajšou jelenia a diviačia, so zaradením do 1. akostnej triedy.